Samuel L.Lewis - zakladateľ DUP
Pôvodcom Tancov univerzálneho mieru bol mystik a duchovný učiteľ Samuel L. Lewis, ktorý zomrel v roku 1971. Pochádzal z bohatej rodiny, spojenej s Rotschildovcami a Strausovcami (áno, s tými, čo dodali svetu levisky). Lenže rodina svojho podivného syna, ktorý sa nezaujímal o podnikanie, vydedila. Stal sa teda záhradníkom a celý život zasvätil vnútornému štúdiu rôznych duchovných ciest. Usiloval sa nájsť, čo ich spája, pretože túžil, aby sa ľudia prestali nenávidieť pre iné náboženské zmýšľanie. Venoval sa kabale, kresťanskej mystike, zenovému budhizmu, mal hinduistického učiteľa a dosiahol aj najvyšší stupeň sufijského zasvätenia. Jeho sufijský učiteľ Hazrat Inayat Khan založil tradíciu univerzálnej bohoslužby, pri ktorej sa čítajú slová zo šiestich hlavných svetových náboženstiev. Samuela Lewisa inšpirovala aj tanečnica Ruth St. Denis, ktorá tancom stvárňovala bohyne a svätých rôznych náboženských smerov, a často mu hovorila o pocitoch, ktoré pri takýchto tancoch zažívala – cítila sa totiž sama ako bohyňa. Chcela, aby takéto pocity pri tanci mohli zažívať aj ostatní ľudia. Napokon vraj mal Sam Lewis vnuknutia pohybov a melódií ku slovám z rôznych duchovných tradícií. Dovtedy žil introvertným životom, nemal hudobný sluch, nikdy netancoval, ale krátko pred dovŕšením sedemdesiatich rokov sa rozhodol počúvnuť svoj vnútorný hlas a preniesť pohyby a posvätné spevy do života. Až neskôr ich nazval Tancami univerzálneho mieru, ktoré sa pod značkou Dances of Universal Peace rozšírili do celého sveta. Najprv tancoval s niekoľkými známymi vo svojom byte alebo v záhrade, na sklonku života však učil tancovať tisíce ľudí v parkoch San Francisca. Bolo to obdobie hnutia hippies, experimentovania s drogami a veľkých mierových protestov proti vojne vo Vietname. Sam Lewis si uvedomil, že tanec môže mladým ľuďom priniesť extázu a radosť do života namiesto drog, ktoré ničia fyzické i psychické telo. A tak často tancoval aj s hippies. Postupne vytvoril päťdesiat rôznych tancov, ktoré sa aj po jeho smrti stále rozrastajú a obohacujú o tance z ďalších kútov sveta. V súčasnosti je ich asi päťsto. Jeho žiak Neil Douglas-Klotz o ňom povedal: „Sam si uvedomoval, že spievaním mantier a posvätných slov môžeme zažívať mier vo svojom vnútri a potom ho šíriť okolo seba. Čím viac ľudí to robí, tým skôr môže svetový mier prísť. Táto zdanlivá utópia je zakotvená v jeho ezoterickom učení. Zdá sa, že to, čo môže urobiť jednotlivec, je nevýznamné z hľadiska svetovej úrovne. Ale výraz ľudského tvorivého impulzu môže byť natoľko v harmónii s božským zámerom, že sa stane súčasťou väčšieho prúdu, energie, ktorá mu dá silu...“
Sam Lewis už nestihol uskutočniť svoj sen – spievať Otčenáš v aramejskom jazyku. Tento sen uskutočnil až jeho žiak Douglas-Klotz, autor knihy Aramejský Otčenáš.